Šport učí deti a mládež v krátkom čase vyrovnať sa s pocitom úspechu a neúspechu.

SZDS Obrázok
Ciele projektu

Hlavným cieľom tohto projektu je pritiahnuť školopovinnú mládež – deti k pravidelnému športovaniu a k pravidelnému súťaženiu na úrovni kraja. Vytvoriť ročníkový systém pravidelnej konfrontácie v športe.

  • Šport historicky plnil úlohu rozvoja zdravého tela, ale aj jasnej a vyrovnanej psychiky. Prvé športy, ako lov a beh vznikli z nutnosti prežiť, no dnes ľudia športujú pre zdravie a radosť. Aj napriek tomuto poznaniu, sa žiaľ v dnešnej dobe stretávame so skutočnosťou a akýmsi nastupujúcim trendom, kde mládež čoraz častejšie pokladá za formu zábavy drogy, alkohol, cigarety a šport zostáva niekde v pozadí.
  • Média píšu, propagujú len tých najlepších na svete, málo sa píše o majstroch Slovenska a minimálne, alebo vôbec nič o krajských a oblastných úspechoch.
  • Mládež má nedosiahnuteľné vzory a keď príde k poznaniu, že sa svojím vzorom nikdy ani nepriblíži, tak podlieha bezmocnosti a nezáujmu. Vtedy opäť často víťazia ľahšie dosiahnuteľné ilúzie pomocou alkoholu, drogy a drobnej kriminality.
  • Okrem športu aj kultúra pomáha rozvoju duše a psychiky jednotlivca, avšak v posledných rokoch je v popredí bulvárna kultúra, medzi riadkami podporujúca, priam propagujúca násilie, drogy, kultizmus a pouličné gangy.
  • Zamýšľali sme sa, ktoré deti podliehajú drogám, alkoholu, cigaretám… U všetkých, aj keď z rôznych dôvodov, sme našli spoločného menovateľa – duševne nestále, osobnostne narušené.
  • Pomôcť deťom vyrovnať sa s úspechom aj s neúpechom a vnímať morálne úlohy športu ako je napríklad Fair play, ktorých poznanie im dopomôže aj v bežnom živote.
  • Zámerom projektu je aj podpora nielen talentovaných, ale aj menej talentovaných jedincov a to tak, že talentovanejšiu mládež výberom posunúť ďalej do klubov, kde môžu rozvíjať svoj talent a menej talentovaným umožniť naďalej športovať a súťažiť v rámci škôl.
Ciele projektu

Fair play - základný predpoklad športového súťaženia.

  • vnímať súpera ako partnera
  • bojovať proti súperovi tak, ako to dovoľujú pravidlá
  • pomáhať slabšiemu hráčovi
  • nekaziť šport
  • rezignovať neférové výhody
  • rešpektovať rozhodnutia „vodcov“
  • ako divák rešpektovať(uznávať) výkony všetkých hráčov
  • byť zdržanlivý po víťazstve
CIEĽOVÉ SKUPINY PROJEKTU
  • A. 1.-2. ročník ZŠ (loptové hry – zameranie na vybíjanú)
  • B. 3.-4. ročník ZŠ (loptové hry – zameranie na vybíjanú)
  • C. 5.-6. ročník ZŠ (loptové hry – zameranie na minihádzanú)
  • D. 6.-7. ročník ZŠ (loptové hry – zameranie na hádzanú a minihádzanú)
  • E. 8.-9. ročník ZŠ (loptové hry – zameranie na hádzanú a minihádzanú)
Štruktúra projektu

A

1.-2. ročník ZŠ – turnaj vo vybíjanej (zmiešané družstvá)

  • jesenný turnaj v školskom roku
  • jarný turnaj v školskom roku

I. etapa: turnaje vo vybíjanej v rámci bratislavského kraja
II. etapa: metodická a organizačná pomoc(vydanie príručky a pravidiel) pri organizovaní pravidelných školských turnajov, výber talentov pre školskú reprezentáciu
III. etapa: pravidelné organizovania turnajov v rámci okresu, kraja a celého Slovenska

B

3.-4. ročník ZŠ – turnaj vo vybíjanej (zmiešané družstvá)

  • 2x jesenný turnaj v školskom roku
  • 2x jarný turnaj v školskom roku

I. etapa: turnaje vo vybíjanej v rámci bratislavského kraja
II. etapa: turnaje v rámci okresu a postup do krajských kôl
III. etapa: celoslovenská súťaž

Vybíjaná je najjednoduchšou loptovou hrou, ktorá je zároveň dobrou prípravou pre ďalšie loptové hry ako sú basketbal, volejbal, hádzaná …

C

5.-6. ročník ZŠ – minihádzaná (zmiešané družstvá)

I. etapa: výber záujemcov o loptové hry so zameraním na minihádzanú na ZŠ v rámci bratislavského kraja (vydanie príručky s pravidlami na minihádzanu) II. etapa: zabezpečenie trénerov(učiteľov), organizovanie pravidelných tréningov 1-2 x týždenne v spolupráci s FTVŠ III. etapa: 1 x mesačne turnaje v rámci bratislavského kraja IV. etapa: výber talentov na hádzanú do športových klubov

Veľkou výhodou minihádzanej je priestorová nenáročnosť, čo je ideálne pre školské telocvične, ktoré majú menšie rozmery, ako športové haly.

D

6.-7. ročník ZŠ – minihádzaná a hádzaná mladších žiakov

a) minihádzaná
I. etapa: vytvorenie turnajovej súťaže ml. žiakov v rámci školských buniek ZŠ bratislavského kraja
II. etapa: výber talentovaných jedincov z minihádzanej do hádzanej ml. žiakov
b) hádzaná mladších žiakov

I. etapa: vytvorenie turnajovej súťaže ml. žiakov v rámci ZŠ bratislavského kraja
II. etapa: výber talentovaných jedincov do klubových družstiev staršej kategórie

E

8.-9. ročník ZŠ – hádzaná starších žiakov

a) minihádzaná
I. etapa: vytvorenie turnajovej súťaže st. žiakov v rámci ZŠ bratislavského kraja
II. etapa: výber talentovaných jedincov na hádzanú
b) hádzaná mladších žiakov

I. etapa: vytvorenie turnajovej súťaže st. žiakov v rámci bratislavského krajského zväzu hádzanej
II. etapa: výber talentovaných jedincov do klubových družstiev centier talentovanej mládeže

Vďaka tomuto projektu sa pravidelne zapája do športových aktivít vyše 600 detí. Spomedzi nich hľadáme nové talenty, adeptov na dres v našich mládežníckych centrách talentovanej mládeže a neskôr aj v seniorských družstvách.

ODBORNÁ A METODICKÁ PODPORA A SPOLUPRÁCA
  • 1. Miroslav Lakatoš, Mgr. - psychológ
  • 2. Patrik Javorčík, MUDr. – doktor
  • 3. Ján Hianik, PhD. – metodik, pedagóg
  • 4. Štefan Katušák, Mgr. – tréner, bývalý olympionik

Projekt flexibilne reaguje na stav športovísk v Bratislave a na Slovensku, nemá za cieľ stavať nákladné športoviská, ale maximálne využiť malé telocvične pri školách, a preto sme požiadali metodika a pedagóga, p. Hianika o vypracovanie metodických pokynov na organizáciu turnajov a návodu na loptové hry v školách – „ŠPORT V MALÝCH TELOCVIČNIACH“.

V kategórii A a B spolupracujeme aj s absolventmi a študentmi Fakulty telesnej výchovy a športu. Cieľom spolupráce je, aby absolventi FTVŠ pomohli učiteľom ZŠ pri výchove detí k láske k športu v duchu tohto projektu a študenti získali prax pri práci s mládežou .

ODBORNÉ VYJADRENIA K PROJEKTU

MIROSLAV LAKATOŠ, Mgr. (psychológ)

Projekt prispeje k duševnému zdraviu mladej generácie z viacerých hľadísk:

  • Šport, a to hlavne kolektívny, rozvíja osobnosť dieťaťa po mnohých stránkach, a síce rozvíja sociálne – komunikačné schopnosti, či už verbálne, alebo neverbálne, sebavedomie, sebadôveru, vôľové a charakterové vlastnosti a zabezpečuje kvalitný duševný vývin, za asistencie dospelých /tréneri a pozitívne športové vzory/ súčasťou ktorého je:
  • sebapoznávanie cez reakcie tela a psychických funkcií na určitú záťaž a ako reakcií psychiky a tela na výhru a prehru, a to všetko v bezpečnej, neohrozujúcej hrovej situácii, čím nastáva pomerne šetrný proces dozrievania osobnosti
  • utužovanie psychiky a celkovej osobnosti pri prekonávaní prekážok v rámci tréningu a dosahovania športového cieľa
  • zvyšovanie samostatnosti v rámci danej roly v tíme a v tréningovom procese, ale aj zvyšovanie zodpovednosti za tím, čo je prínosom pre budúce roly jednotlivca napríklad v pracovnom tíme
  • rozvoj rozhodovacích procesov, pričom ide hlavne o rozvoj rýchleho rozhodovania v určitom  časovom limite, čo rozvíja schopnosť samostatného rozhodovania a rozhodovania v časovom strese, ktorá slúži na elimináciu a zvládanie nadmerného stresu /výborná prevencia voči tzv. civilizačným chorobám
Ďalšie pozitíva projektu sú nasledovné:
  • telesná odolnosť u detí priamo zvyšuje duševnú odolnosť a flexibilitu v myslení projekt podporuje cit duševného naplnenia a životného zmyslu
  • športové aktivity popísané v projekte sú zdravou alternatívnou voči iným druhom zábavy, z ktorých nie všetky prospievajú rozvoju osobnosti
  • pravidelný aktívny pohyb je prirodzeným spúšťačom pozitívnych emócií /radosť, uspokojenie, cit krásy, uznania, obdivu
  • pri zážitku výhry sa cite úspechu vzrastá pozitívne sebahodnotenie a cit vlastnej hodnoty
  • pri zážitku prehry sa modeluje schopnosť zvládať prekážky a zniesť negatívne emócie, prípadne buduje tendencia a schopnosť zdravého sebapresadenia a prekonávania osobných hraníc
  • zušľachťujú sa osobnostné črty a vlastnosti napríklad aj tým, že rastie schopnosť prijímať a minimálne rešpektovať súpera /oponenta, rivala, …/ ako súčasť života, teda ako ľudskú bytosť, ktorá sa tiež snaží dosiahnuť svoje životné ideály
  • trénuje sa schopnosť rešpektovať pravidlá, rešpektovať autority, rešpektovať ľudí, t.j. schopnosť „žiť a nechať žiť“
Okrem všetkých spomenutých pozitív treba pripomenúť, že projekt zohľadňuje vývinovú kategóriu detí, pre ktoré je určený. Loptové hry sú veľmi vhodné na vytvorenie dobrého vzťahu k športu, pretože sú univerzálnym zdrojom zábavy. Nakoniec, ale v neposlednom rade projekt nielen priamo podporuje nájdenie talentov, ktoré sa môžu vypracovať na reprezentačnú úroveň a svojimi kvalitami a úspechmi pozdvihnúť národné povedomie a byť zdravým vzorom pre mladých ľudí, ale umožní športovať a mať radosť z pohybu a úspechu i takým deťom, ktoré nie sú v oblasti športu považované za štandardne talentované. Týmto projekt docieli pozitívne sebahodnotenie aj u športovo menej úspešných detí, ktoré si budú môcť vytvoriť dobrý vzťah nielen k svojmu telu a svojej osobnosti vôbec, ale i k vrstovníkom, ktorí by ich za opačných okolností mohli považovať za menej populárnych členov detského kolektívu, čím by značne trpela psychika a zdravý vývin týchto spolužiakmi menej prijímaných členov.

Mgr. Miroslav Lakatoš, psychológ

PATRIK JAVORČÍK, MUDr. (doktor)

Jedným z dôležitých prvkov režimu dňa detí školského veku je dostatok pohybu. Základným predpokladom nielen pre fyzické a duševné zdravie dieťaťa, ale aj pre predchádzanie závažným civilizačným ochoreniam, ku ktorým zaraďujeme napr. vysoký tlak krvi, cukrovku, dnu, poruchy tukového metabolizmu, ochorenia pohybového aparátu a iné, je optimálne množstvo pohybovej aktivity.

Na základe výskumov pracovníkov hygieny detí a mládeže, ktorí sledovali aj podiel fyzickej aktivity mladej populácie počas dňa možno konštatovať pretrvávajúci nepriaznivý trend nedostatočného aktívneho pohybu. Všeobecne možno povedať, že počet mladých ľudí, ktorí športujú či už organizovane, alebo rekreačne, je relatívne nízky. Na základných školách sa len malé percento žiakov venuje organizovanej športovej činnosti. Čo sa týka voľného pobytu vonku, viac času mu venujú deti žijúce na vidieku.

Celkovo možno konštatovať, že čas strávený denne vonku je nedostatočný a nemôže kompenzovať negatívne účinky statickej a psychickej záťaže študentov pri vyučovaní v škole a doma. Bolo by vhodné, aby študenti efektívnejšie využívali svoj voľný čas formou rôznych telesných športových aktivít, ako kompenzáciu jednostrannej psychickej záťaže v škole.

Vieme, že žiaci, ktorí pravidelne fyzicky pracujú a trénujú, sú odolnejší, lepšie sa prispôsobujú telesnej i duševnej námahe a majú pevnejšie zdravie, ako tí, ktorí žijú v pohybovej nečinnosti.

Charakter potrebných a fyziologicky účinných pohybových aktivít má svoje zvláštnosti vzhľadom na vek. V rannom veku a na začiatku školskej dochádzky prevládajú pohybové hry a detské vystrájanie. Žiaci staršieho školského veku a žiaci stredných škôl by sa mali viesť okrem povinnej a dobrovoľnej školskej telesnej výchovy k tomu, aby sa venovali cvičeniu, alebo športu pod odborným vedením, napr. loptovým hrám. Dve, alebo tri hodiny telesnej výchovy týždenne nemôžu nahradiť potrebnú telesnú aktivitu.

Aktívny odpočinok mimo vyučovania musí spĺňať určité funkcie:

  • kompenzáciu jednotvárnej pracovnej záťaže, ktorú predstavuje pri vyučovaní práca
  • reštitúciu fyzických a psychických funkcií, hlavne kompenzáciu dlhodobej statickej záťaže, rozvíjanie fyzickej zdatnosti
  • v rámci aktívneho odpočinku nemožno vynechať oddych a pobyt na čerstvom vzduchu
  • trvaním minimálne dvoch hodín denne by mal čo najefektívnejším spôsobom obnoviť


Okrem uvedeného, športová aktivita výrazne prispieva k odpútavaniu od v súčasnosti veľmi ohrozujúcim spoločenským trendom, a to rôznym formám zábavy pod vplyvom drog, alkoholu, alebo cigariet. Takisto pôsobí veľký nápor zo strany médií vo forme rôznych filmov, počítačových hier, propagujúcich násilie, pri ktorých je mládež schopná presedieť celé hodiny na úkor vlastného pohybu a rozvoja duševného zdravia.

Primeraná pohybová aktivita vytvára návyky pre správnu pohybovú životosprávu. Predpokladom správnej pohybovej životosprávy je predovšetkým motivácia, kladný vzťah k pohybu. Pohyb je dieťaťu najvlastnejšou potrebou. V oblasti vytvárania návykov pre správnu pohybovú životosprávu je dôležité umožniť všetkým deťom vytvoriť si základné pohybové schopnosti a zručnosti, neznechutiť, a tým neodradiť jednotlivcov s menšími fyzickými ambíciami. Radosť z pohybu, ktorá sa v nich týmto spôsobom vytvorí, stane sa pre deti pevnou devízou základu ich zdravia do budúcnosti. MUDr. Patrik Javorčík

MUDr. Patrik Javorčík

JÁN HIANIK, PhD. (metodik a pedagóg)

Projekt „Športom za duševné zdravie“ je dokument, ktorý má jasne vypracované ciele, etapy nadväznosti, program a charakteristiku súborov, ktoré sa do projektu budú zapájať. Myslím si, že ŠKP Bratislava je v práci s mládežou v takom štádiu, že je schopný náročné úlohy projektu splniť.

K pozitívam projektu zahrňujem:

  • Ďalšia možnosť športovania pre deti vo veku 7 – 14 rokov
  • Výchovné pôsobenie kvalifikovaných športových pedagógov na mládež
  • Zvyšovanie kvalifikácie pre učiteľov na ZŠ
  • Lekársko – pedagogické sledovania žiakov v rámci športovej prípravy
  • Psychologické poradenstvo s problémovými deťmi
  • Minimálne finančné náklady pre deti zo strany rodičov
  • Využiteľnosť malých telocviční, ktorými disponujú ZŠ
  • Organizovaný výber talentov pre hádzanú
  • Zriadenie pravidelných súťaží medzi ZŠ
  • Účasť najlepších družstiev v celoslovenskej súťaži
Fakulta telesnej výchovy a športu prostredníctvom mojej osoby bude zabezpečovať metodické usmernenie v jednotlivých etapách projektu:
  • Vypracovanie metodických materiálov pre jednotlivé etapy projektu
  • Tvorba publikácie : „Hádzanárske hry v malých telocvičniach“
  • Pedagogická prax študentov FTVŠ UK na tréningoch
  • Organizačná pomoc pri turnajoch a iných aktivitách projektu


Osobne si myslím, že naša mládež potrebuje oveľa viacej pozornosti zo strany jednotlivých organizácií, ako sa jej dostáva. Ak zabezpečíme deťom pravidelný režim dňa, perspektívu rozvoja osobnosti a pedagogickú starostlivosť, čo sa dá prostredníctvom športu jednoducho zrealizovať, môžeme očakávať v blízkej budúcnosti pozitívny návrat vynaložených prostriedkov a úsilia organizátorov. Ján Hianik, PhD.

Ján Hianik, PhD.

ŠTEFAN KATUŠÁK, Mgr. (tréner a bývalý hráč)

Úvodom by som chcel vyjadriť jednoznačnú podporu veľmi múdrej myšlienke projektu, ktorú treba čo najskôr uviesť do praxe a tým aspoň čiastočne zastaviť pokles nezáujmu mladých ľudí o šport, samozrejme aj o svoje zdravie. Ako profesionálny tréner pôsobiaci pri športe už 25 rokov, chcem svojimi poznatkami zo svojej športovej kariéry, či už ako hráč – dlhoročný reprezentant, aj ako tréner ozrejmiť dôvody mojej podpory tomuto projektu.

Keď sa vrátim späť do mojej športovej minulosti – hráčskej, šport, ako súčasť zdravého vývoja mladých ľudí, bol na kvalitatívne lepšej úrovni, ako je teraz. Pravidelne sa organizovali športové súťaže na školách, na úrovni okresov, krajov a v rámci Slovenska. Samozrejme, že všetky tieto akcie boli dotované zo štátnych prostriedkov, čo v dnešnej dobe nie je možné.

V týchto pravidelných športových súťažiach, na úrovni základných, stredných a vysokých škôl vzišlo veľa kvalitných športovcov, ktorí preslávili nielen svojej školy a kluby, v ktorých pôsobili, ale aj na úrovni reprezentácie vlasti. Dosahovali vynikajúce výsledky. Je potrebné presvedčiť mladých ľudí na základných školách, zo strany pedagógov, trénerov, aby šport brali v prvom rade ako dôležitú zložku ich zdravého vývoja, pre ich presadzovanie sa v osobnom živote, presadzovanie sa v rôznych sférach spoločenského života.

Nemožno čakať, že každý, kto začne športovať bude super špičkový, čo je veľkou chybou u rodičov, ktorí vo väčšine prípadov uvažujú už pri začiatku športovej kariéry svojich detí, že z nich vyrastú najlepší z najlepších. Keď však po určitom čase zistia, že to tak nie je, prichádza veľké sklamanie nielen u rodičov, ale čo je najhoršie u samotných detí a rýchlo nastupuje iný fenomén – ľahšia cesta odporu, cigarety, alkohol, drogy. Iná ľahšia forma zábavy, obzvlášť nebezpečná pre ľahký pád do tmy a straty akýchkoľvek ideálov.

Preto je potreba resp. nutnosť spolupráce na úrovni športových klubov úzko spolupracovať so psychológom, aby nám vyrástli športovci a mladí ľudia, ktorí sú odolní, schopní riešiť ťažké situácie, ktoré nám prináša nielen šport, ale aj samotný život. Zo svojej hráčskej kariéry nemôžem zabudnúť na skoro ročnú prípravu reprezentačného družstva na OH 1976 v Montreale. Počas celého obdobia prípravy s nami spolupracoval psychológ, ktorý nás rôznymi formami a metódami pripravoval na toto vrcholné podujatie, aby sme čo najlepšie obstáli, dokázali riešiť vzniknuté problémy k spokojnosti. Už dlhšiu dobu táto zvlášť dôležitá súčasť rastu a vývoja športovcov sa akosi zaznáva. Myslím si, že aj tu je potrebné oceniť myšlienku projektu, že sa našla cesta spolupráce a do realizačného tímu sa zapracoval psychológ, ktorý svojou prácou bude nápomocný k zvýšeniu záujmu deti a ich pochopenie myšlienky potreby športu.

Taktiež by som chcel uviesť zopár poznatkov z môjho takmer 9 – ročného pôsobenia, ako trénera klubových celkov v Kuwaite, SAE a reprezentácie Ománu. Aj keď v týchto krajinách nie je problém s financiami, nemrhajú  týmito prostriedkami, snažia sa práve podporou športu na školách zvyšovať záujem mladých ľudí o šport a tým automaticky podporovať, zvyšovať a skvalitňovať výkonnostný šport v kluboch. Pravidelne organizujú školské športové akcie, v ktorých im pomáhajú jednotlivé kluby v regiónoch škôl a tým získavajú mladých ľudí pre ďalšie pôsobenie a rast športovej výkonnosti v kluboch. Práve tu v oblasti, kde nie je problém peňazí, sú mladí ľudia oveľa viac náchylní k iným činnostiam, ako je šport. A tým, že vytvárajú veľmi dobré podmienky s vysokou aktivitou škôl s prispením klubov, mládežnícky šport veľmi napreduje o čom svedčia aj výsledky družstiev z týchto krajín na veľkých športových podujatiach, na ktorých sa už pravidelne zúčastňujú. Preto plne podporujem tento projekt, aby sme nedošli do stavu, že nás takéto „rozvojové“ krajiny na úrovni reprezentácie jednoznačne predbehnú. Štefan Katušák

Štefan Katušák